Problém spočíva v skutočnosti, že zatiaľčo v modelovom priestore Civilu (Model Tab) sa COGO body – ich markery a popisky zobrazujú proporčne správne (obr. 01 a 02), pri tvorbe jednoduchého Layoutu dochádza k úplnému rozhodeniu mierky – zatiaľčo markery sú správne, text popisiek je veľkostne úplne mimo (obr. 03 a 04).

Obr. 01 a 02. COGO body v modelovom priestore. Markery i popisky sa zobrazujú korektne podľa nadefinovaných veľkostí.

Obr. 03. Takto by sa v ideálnom prípade mali zobraziť COGO body v Layout priestore (rovnako ako v modelovom). Obr. 04. Realita je iná – markery zobrazené štandardne, labely asi 1000x väčšie.

Laborovaním s Drawing Settings a s nastavovaním Styles pre jednotlivé položky COGO bodu sa mi podarilo jakž-takž upraviť vzájomné proporcie, ale narazil som na nový limit – Civil nastaví merítko textu popisky (Label) vzhľadom na merítko výkresu (mierku tlačového výstupu) ale veľkosť markerov zostáva fixná.¹  Ergo v prípade, že pripravujete do tlače plachty s rôznym merítkom, text sa bude zobrazovať v rôznych proporciách, ale signalizácie bodov majú stabilnú veľkosť, čož pekne pokazí výsledný vizuálny dojem (obr. 05 a 06). Tento článok (trochu staršieho data) tvrdí kategoricky – “Civil autosizes your text according to your viewport scale” a neukazuje žiadne iné východisko.

Obr. 05 a 06. Ani po úpravách vlastností nie je situácia ideálna – vpravo je ukážka Layoutu, kde došlo k neúmernému zmenšeniu labelov na základe merítka viewportu.

Ono však existuje a to použitím Expression Editora, ktorý fixnú veľkosť textu Labelu nadradzuje dynamickým parametrom vyrátaným na základe pomeru veľkosti textu a mierky Viewportu (obr.  07). Tak chytrý, aby som na to prišiel sám, ovšem nie som, elegantné riešenie pochádza z klávesnice Briana Hailey-a a snáď bude niekomu nápomocné. Ten istý problém a riešenie pre Alignments je publikované na tomto blogu. Na obr. 08 je vizualizácia COGO bodov so správnymi popiskami (jedná sa o tracking obrysu archeologického objektu pomocou totálnej stanice).

Obr. 07. Dialógové okno Expression editora a definícia vzorca, ktorý bude vyrovnávať proporcionalitu popiskov. Obr. 08. Požadovaný výsledok, ktorý korešponduje s obr. 03.

1. Tento problém nesúvisí s CAD Annotative Text a je výsostne záležitosť Civilu!

Cesty jak to ošáliť som objavil v zásade dve. Prvá – vyhľadať a sprístupniť na webe repozitáre, ktoré nie sú pod dohľadom Redhat/Oracle a druhá – vytvoriť si lokálny repozitár z inštalačných CD. Je možné samozrejme inštalovať aj ručne balík po balíku, ale to som si nechal rýchlo zájsť chuť (dependencies hell).

1. “Free” repozitáre na webe

Vo vyhľadávačoch ich nájdete niekoľko, rád by som vypichol RPMforge, pretože je tam toho hodne, majú po svete niekoľko zrkadiel je to zamerané špeciálne pre RHEL/CentOS/Fedoru. Nevýhodou je, že hromada základných balíkov chýba (napr gcc, autoconf – zrovna tie, kt. som potreboval). Každopádne som to zaradil do yum enablerepo.

2. Lokálny repozitár

Buď v rámci LANka cez webserver (tu je dobrý návod), alebo na lokálnom disku. A to je práve moj prípad:

1. inštalačné CD som zapakoval do ISO (dd if=/dev/cdrom of=/home/dobo/isos/OUL_5_1-n.iso)
2. umiestnenie týchto súborov pridal do mount, nech sa namountujú vždy po štarte systému (mkdir /mnt/iso//{1-n}) ; (mount -o loop /home/dobo/isos/OUL_5_1-n.iso /mnt/iso/{1-n})
3. vytvorenie repozitára (createrepo /mnt/iso/)
4. zápis konfiguračného súboru pre yum (nano /etc/yum.repos.d/isos.repo) s hodnotami: baseurl=file:///mnt/iso/ enabled=1
5. je nutné do tohto repozitára nastrkať i verejné kľúče, inak sa yum install zastaví (rpm -import mnt/iso/{1-n}/RPM-GPG-KEY)

Hotovo.

]]> http://dobo.sk/cadzone/lang/en/2010/oul-radosti-repozitarov/feed 0 http://dobo.sk/cadzone/lang/en/2010/cad-v-archeologii-vi-stylovanie-bodov-ukazky http://dobo.sk/cadzone/lang/en/2010/cad-v-archeologii-vi-stylovanie-bodov-ukazky#comments Sun, 28 Feb 2010 14:42:51 +0000 ďobo http://dobo.sk/cadzone/?p=339 Konkrétna ukážka použitia funkcií Civilu na import bodov a ich štýlovania.
Demonstration of some Civil functions for point importing and styling.

A few screenshots showing the use of point styling on two examples – planimetric coordinate mesh and elevation markers.

1. Planimetric coordinate mesh

These points are widely used for visual spatial signalization in grid – typically like a crosses with corresponding coordintes used mostly for rectification of a printed plan. In most cases (mostly on developers projects) I have seen them drafted by standard AutoCAD drawing tools – crosses as blocks with coordinates writen manually. This is not effective way to create and consequently modify them – we will see how to meet this target by tools provided by Civil 3D.
1. First step is point style definition (Toolspace > Settings > Point Styles) – new style (XY-grid), then choice of marker shape, its size and additional properties – fig. 01-03).

Fig. 01-03. Dialog window for new point style definition. Fig. 02 shows marker definition for point, fig. 03 clearly shows all properties of newly defined point.

2. The next step is labels (=point coordinates) definition (Toolspace > Settings > Point Labels. I define new style again (XY-grid_label), then distinct properties of new label on particular tabs in Label Style Composer. The most important tab is Layout:
a) Every Civil point (COGO point) is an object compound of more simple components. In the case of new point definition there are three default components in dropdown menu Component name – Point Number, Point Level a Description. Neither of these components are desirable for our purposes (I`m creating text components based on actual point coordinates) therefore I remove them by Remove button (red cross) and create my own.
b) Own components are to be made by Create text component (that “A” right next of dropdown list) wherewith I open dialog window Text Component Editor. There is a bunch of properties in dropdown list, some of them appropriate for my plans – Easting and Northing. adding these two components means, that labels will be compound of two properties – northing and easting of point position.
c) After new point definition I should only define its visual properties (size, type and text rotation).

Fig. 04-09. New labels style creation. Fig. 04 – new label style creation; fig.05 – Label Style Composer > Component name – component choice that will present text labels; fig. 06 – component “Easting” definition; fig. 07 – component “Northing” customizing; fig.08 a 09 – imported points with new style assigned.

After importing new points into Civil 3D environment and assigning new created style (XY-grid a XY-grid_label) You should see points according defined rules. Try to move them – coordinates will change in accord with point actual position – fig. 08-09.

2. Elevation markers

Creation of elevation marker is almost identical process like a previous example (point style and label style definition) with following differencies:
1. “Radioactivity” sign is usually used for elevation point marker that is not present in AutoCAD points manu. There is no other way than to create my own marker as a Block and then choose it in point definition dialog (AutoCAD Block symbol).
2. Determining label for elevation marker is its elevation. Therefore I erased all components at Point Label Styles > Layout > Component name dialog box with exception of Point Level.
3. Thats all. After that try to import some points and asign them new style of elevation markers – there should be something similar like on fig. 15.

Fig. 10-15. Elevation point marker creation. Fig. 10 – block definiton, fig. 11 – block will be marker of COGO point; fig.12 – only one property in Label Style Composer – Point level; fig.13-14 – Point Level label editing; obr.15 – imported point visualization.

These two simple examples should lure you on a wide range of point styling in Civil 3D.
In fact every aspect (component) of COGO point would be defined for various point styles and joining this practices with automatic style recognition according to Description (previous part of this serial) there is potentiality to “dump” the whole content of text file with measured coordinate points that will be automatically styled according to your needs… Enjoy.

As far as using column Description while You import COGO points from a text file (e.g. PENZD format) there is possibility to automate point styling via its values. All necessary settings are present under Toolspace > Settings > Point > Description Key Sets and fig. 01 shows how to assign particular values to individual abbreviations (the whole description set is named “mereniTS_point-descrip” in this case).

Code – is a code which resolves point parsing – eg. any point with description starting by “BP” will be assigned and styled according to “mereniTS_bodove_pole(BP)”.

Fig. 01. Left is Toolspace > Settings with new Description Key Set definition. All neccessary settings are in this dialog window.

Regardless of used CAD software, data transmission from total station to CAD is a common job routine. Athough there is usually some manufacturer firmware for data editing and rectification, loading “raw” text Ascii files is still most typical procedure.

Point import ála “pure” AutoCAD

Clean AutoCAD has no majestic possibilities for mesured point import. Most simple (and in the case of some failure also most reliable) way is copying the content of text file into memory and pasting them to CLI after “point” command (copy/paste in short). Main disantvantage of such procedure is fact that only X,Y,Z (N,E,h) coordinates could be inserted – no additional info like a point description or point identifiers are acceptable. Every point imported by this way must be on 1 row with comma (”,”) separator. On the other side main benefit of this procedure is its reliability, speed and compatibility – it works from AutoCAD R12 till today.

Fig. 01 a 02. “Raw” text output from Topcon 3xxxx total station and its processing for import into AutoCAD CLI – only X,Y,Z coordinates with comma separated valus, no other data.

External routines (scripts) solutions

This solution is based on Autodesk APIs (mainly LISP and VBA). There are a lot of those routines on internet that load external text file and import its content to CAD environment as points, lines etc. Two of them for example:

• ASCPOINT.LSP – LISP script for download on Xanadu site.
• IMPORTXYZ.LSP – on cadalyst.com

If you have no idea how to run those routines in CAD, here is the quick manual.

Point import in AutoCAD Civil 3D

In contrast with previous attempts is point import in Civil 3D environment very broad job. There is one entire part of Menu dedicated to this (Points) enabling point creation by wide range of methods – interactively by mouse clicking, by geometric functions (on lines intersection, along the line etc.), by native AutoCAD points conversion and by import from external sources. We are interested in the last one.
“Civil point” – so-called COGO point (coordination geometry) is complex object consisting of few simple components (point marker, edit handlers, text info labels etc.).
COGO is software independent term – used in variety of application (ESRI GIS, Bentley apps. and others). All COGO points in Civil 3D are available under Toolspace > Points, could be assigned to specific Point Group and their graphical presentation and some attributes could be set up in Toolspace > Settings > Point > ….
Import process: Points > Import/Export Points > Import Points and consequent tasks with import dialogue window (Fig. 03). The most important is imported format choice corresponding with data format in text file:

• P (”Point” = point number/identifier; must be unique and Integer type)
• E (”Easting” = coordinate value “to the East”, normally X; depends on coordinate system)
• N (”Northing” coordinate value “to the North”, normally Y)
• Z (elevation/height)
• D (”Description” – point description, any String)
• comma delimited/space delimited (values delimiter definition)

There is possibillity to use external relational database, but MS Access only. All other format templates are intended for text (Ascii) files².
Very nice Civil feature is possibillity of own template definition (e.g. Terraverita_import_points on Fig. 03) – through Toolspace > Settings > Point > Point File Formats. Dialogue window for custom templates is on Fig. 04.

Fig. 03. Dialogue for points import with dropdown list of available formats. Fig. 04. Custom definition of import points format template.

The status of Toolspace > Prospector after points import is shown on Fig. 05. Their graphic representation is managed by Settings in Toolspace – point styles and their text attributes are defined by parameters in Point Styles and Label Styles. The point itself is distinct according to type of measurement (excavation polygon, context tracking etc.; Fig. 06).

Fig. 05. Toolspace > Prospector after point import. At hte lower part list with present points and their description. Fig. 06. Toolspace > Settings – visual styles definition.

Procedures shown here aren’t important only in connection with points import and processing – they are typical also for another types of Civil objects (e.g. Surfaces). So it’s important to understand basic principles of import external data into application.

Menu Points > Import/Export Points is also used with another very strong Civil property – point transformation into another coordinate system. Nice post to this problem is published on civil3d.cz server by Martin Folber.

Point import workflow

General workflow during point import into Civil 3D is therefore following:

1. It’s important to determine point data format provided by total station or edit these data respectively
2. To choose appropriate format in Civile and to define point and label style in Toolspace > Settings > Points
3. to import points into Civil through Points > Import/Export Points and visualy inspect the result

Civil 3D Survey – cul de sac?

There is also one native solution in Civil 3D for field data interoperability – Toolspace > Survey with ambition to manage complete import of total station data. It works like abstraction layer (FBK connector – “fieldbook”) for external database. The problem is, however, that external database is limited to MS Access again and connection has to be configured.
One of the big disadvantages of this solution is also the fact that eventual point editing couldn’t be saved back into the database. I know nobody using this interface in praxis.

1. záhadný Autodesk Uploadable File nie je nič iné než texťák s príponou .auf
2. mysterious Autodesk Uploadable File is nothing else than text file with .auf extension

Application choice

It is evident that the selection of appropriate CAD is a pure subjective matter. There are some influences of money and licencing policy and application capabilities as well, but the real point of choice is a tradition and older habits. The majority of drafters works with software they have met at school or in previous work – a typical example is Microstation vs. Autodesk. It is also my case – I lost my virginity with Autodesk Map 2000 ten years ago continuing today. In fact there is no real selection dilemma – CAD possibilities overreach drafters requirements and data formats interchange is easy problem nowadays.
Appropriate product branch (profession oriented) is a little more complicated thing – in the case of Autodesk we should hardly meet someone working with “pure” AutoCAD today but use it only in the role of basic drafting engine with profession specific extension. Product forking leads to wide range of applications and there is even archaeological rebrand of AutoCAD called ArchaeoCAD. I didn’t have the possibility to evaluate this product and it is also a little bit out-of-date (based on AutoCAD 2005)

From Autodesk portfolio there are two prominent products for our purposes – AutoCAD MAP 3D and AutoCAD Civil 3D. Map is full-featured AutoCAD with strong GIS funcionality and Civil is aimed for terrain modeling and BIM (Building Information Modeling). Considering fact that Map is complete integrated into Civil environment untill 2008 version, with AutoCAD Civil 3D you gain:

• AutoCAD in its beauty
• AutoCAD Map with GIS functionality
• modules a objects Civil specific

AutoCAD Civil 3D 2009

Although there are some significant diference between AutoCAD and AutoCAD Civil GUI, there is no need for panic for those that used AutoCAD before. Firstly you can switch to pure AutoCAD or Map GUI (Workspaces toolbar), and on the other hand everything important for Civil is collected under panel Toolspace. Workspace (or GUI) could be of course customized out of all recognition but basic stepping stones – command line, menus and toolbars still remains the same (Fig. 01).

Fig. 01. AutoCAD Civil 3D – one of potential Workspace settings. 1 – basic Menu; 2 – dropdown workspaces list; 3 – Civil Toolspace – basic interface for Civil objects; 4 – Task Pane – basic interface for Map 3D environment; 5 – command line

Toolspace (nr. 3 on screenshot; switch on/off through General > Toolspace) contains exclusively Civil specific objects – they are tabularly shown on fig. 02.

Fig. 02. AutoCAD Civil 3D and its objects. Keep it in mind while sharing data with someone who works in another Autodesk product – those objects will not be shown correctly.

Toolspace has several panels of which are first two most important – Prospector and Settings. Those express the philosophy of Civil – all objects created in Civil are situated in Prospector and have their properties which can be defined in Settings panel. Settings (attributes, styles) could be more types – which means that objects are separated from their presentation logic.

Drawing settings – basic concepts

In contrast with AutoCAD where are the basic settings mainly managed through Options and Units there is one very important area in Civil 3D that essentially influences the nature of objects and geospatial data – Drawing settings. This item is accessible through Toolspace, Settings panel > drawing name > right click > Edit Drawing Settings.  Consequent dialogue window disposes with 5 tabs:

• Units and Zone – coordinate projection and units
• Transformation – possibillity for geospatial transformation definition (during objest insertion)
• Object Layers – defines default Layers for newly created Civil objects
• Abbreviations – definition of object labels abbreviations
• Ambient Settings – various settings for distance, area, volume and other units, approximation etc.

AutoCAD Civil drawing settings – figs. 03-08 show individual tabs of environment settings. In order to avoid these settings editing everytime you start new project, the best practice is make one default starting file (template) with defined locale settings.

1. viď aj krátku diskusiu pod týmto starším príspevkom
2. Building Information Modeling

Peripetie s “my.conf” v predchádzajúcom článku naznačili, prečo mi linux ako taký nie je sympatický – mám chaos v adresárovej štruktúre. Pokiaľ použijem nejaký automatizovaný proces na inštaláciu (yum, rpm), tak sa po celom systéme rozseje množstvo súborov a mám problém ich jednak nájsť, jednak pokiaľ sa po inštalácii logoutnem z roota, tak prístupové práva… Cieľom je:

• mať všetko pokope
• vedieť, čo čo je a čo ovplyvňuje
• oddeliť data od software

1. Takže znova – vystrieľal som zo systému všetko, čo pripomína staršiu inštaláciu MySQL a lognutý ako root som vytvoril užívateľa “mysql” v grupe “mysql”¹. Zároveň som priamo v koreni nadrzovku vytvoril adresár “mysql01″ (>>> mkdir /mysql01) – you have been warned, že sa máte prefackovať. Tu som vytvoril podadresáre data/ logs/ innodata/ admin/ – celý tento priestor je určený len pre databázové data a logy a to pekne podelené podľa typov.

2. Stiahol som binárky z dev.mysql.com ako tarball a rozbalil do /opt/mysql (nový čistý adresár). Server sa bude teda spúšťať cez /opt/mysql/mysqld resp. /opt/mysql/mysqld_safe.

3. Úprava základného konfiguráku my.conf² tak, aby server po spustení vytvoril data a ukladal logy tam, kde chcem – t.j. do /mysql01/…:

basedir=/opt/mysql
datadir=/mysql01/data
log-bin=/mysql01/logs
log-error=/mysql01/logs/log.err
pid-file=/mysql01/admin/mysql01.pid
innodb_data_home_dir=/mysql01/innodata
innodb_log_group_home_dir=/mysql01/logs

Na moje veľké počudovanie celú túto srandu ide spustiť. Neviem, ako je to s bezpečnosťou a výkonom, ale mám všetko tak ako som chcel – pohromade a software oddelený od dat… A idem na pivo do Vojáka…

1. 1 btw. prečo v Red Hat Enterprise nefunguje “groupadd” a “useradd”, hoci podľa manuálu áno?
2. 2 znova upozorňujem, že tu nie je originál, lež prednastavené templaty my-small.cnf, my-medium.cnf atď…

How are you, OUL?

Po roku zábavných peripetií s inštaláciou Oraklov na Linuxoch (na Fedore 8/9) som sa konečne rozhýbal, chytil býka za rohy a nainštalil OUL na desktop. Nejedná sa pri tom o novú záležitosť, ale ja som vždy tak trocha mentálne pozadu a tak až teraz. Od samotného názvu operačáku som si nádejám inštaláciu Oracle sposobom “zmačkni jedno tlačítko a choď na kafe” a nie ako doteraz “edituj konfiguráky /etc/ssysctl.conf , /etc/security/limits.conf” a po dvoch dňoch to vyhoď a choď na kafe. Ovšem úvodné dojmy z Oracle Unbreakable Linux ma pomerne schladili…

Základom je Red Hat Enterprise (ja som konkrétne inštaloval už starší 5.1. Carthage >>> # more /etc/redhat-release ) – to som vedel. Čo som ale nevedel, je skutočnosť, že okrem nabubrelého názvu (”unbreakable”) a novej ikonky (dosť nevkusnej, viď vľavo) sa nezmenilo nič. Jedná sa proste o “rebrand” RedHat Enterprise bez jedinej zmeny v konfigurácii…

Takže zábava bude evidentne pokračovať. OUL som nainštalil úplne čistý, bez servrov, devel nástrojov a pod., a moj zámer postupne si tam nahadzovať len tie veci, ktoré potrebujem, vzápatí odhalil moje perspektívy v celej svojej kráse…

Where is my my.cnf?

Prvou vecou, ktorú potrebujem, je MySQL .>). Keďže nie som žiadny guru, lež jednoduchý chlapec z dediny, hybaj na normál inštal cez rpm. Inštalil som balíky špeciálne pre RedHat Enterprise, mysql 5.1.42-0 server, client, shared, devel (kvoli neskoršiemu previazaniu s PHP). Inštalácia OK, server spustiť, zastaviť OK, status OK. A potom to začalo – nemohol som nájsť my.cnf. V /etc/ – tma. V /usr/local – tma ,v /usr/include – tma; >>> # find / ‘my.cnf’ – tma…

Keďže na Linuxoch funguje mysqld aj bez my.cnf (na Windows nie, tam niekde musíte mať my.ini), nebola to tragédia, ale ja som ho potreboval ergo som si ho napísal a strčil pod /etc/. Celkom v intenciách mojich úprav sa mi MySQL nepodarilo spustiť hneď prvýkrát a tak som s preklínaním 2 hodiny editoval a už je všetko v pohode…

Tak vidíte, a ja chcem inštalovať Oracly….

P.S. tie MySQL default konfiguráky sa nachádzajú v /usr/share/mysql/ . Majú názvy my-huge.cnf, my-large.cnf, my-medium.cnf a my-small.cnf…

In this part of CAD in archaeology I’ll try to sketch a basic principles of CAD modeling in documentation praxis.

1. Those principles are application independent.
2. They’re result of my humble opinion not a some codified standard.
3. Big motivation and good resources were also :

• articles from Harrisona Eiteljorg II on CSA server, and his CAD manual CSA CAD Guide for Archaeology and Architectural History
• ebook Archaeological Computing (Eiteljorg, Limp), for free download
• items from English Heritage Guidance (Presentation of Historic Building Survey in CAD 1, 2)
• server Archaeology Data Service, mainly its projekt CAD: A Guide to Good Practice.

Model not the drawing

• While the drawing is only graphical substitution of documented reality, CAD model is its realistic representation. The drawing shows the reality through graphical symbols but CAD enables to depict the points, lines, surfaces and mass like real objects.
• Drawing is (in most cases) only one presentation of the possible situations – typically is the terrain documentation presented by the set of thematic drawings. CAD is one closed corpus of all graphic data.
• CAD model offers all real metric information (length, area, volume) natively, no additional calculation (through scale) is needed.
• CAD model is structured (see below) and could be queried by its atributes
• CAD model is compatible and interchangeable with allied fields of specialisation (geodesy, cadastre planning, architecture, GIS, BIM)

CAD model in two simultaneous views with distinct projection (fig.01) and selection only some data for print version in grayscale colorspace (fig. 02).

The difference is obvious in comparison with wide-spread use of Corel Draw during documentation processing (in Czech and Slovak rep.). For Corel based documentation the visual evaluation of drawing is typical, no additional analyse is potential. Nevertheless the ideal manner how to acquire the full potential of data is a CAD model (seen and evaluated from different points of view by archaeologist) and only then filtered to specific visualisation for printing.

2D, 2.5D and 3D

Regarding native 3D CAD engine and the fact that raw terrain data from total stations are usually georeferenced, standard documentation attitude is 3D modeling. Reduction to 2D is in any case trivial⁴ but not contrary. Saying 3D doesn’t mean layouts with additional info (nivelation markers with height etc.). There is a obvious strong tendency to model in "false 3D" or 2.5D respectively as a consequence of original 2D planes composed (3D rotation and aligning) into 3D. This procedure gives typical little incosistencies on the fringes of slightly irregular shapes like a walls and others⁵.

Obr.03-04. Inconsistencies on wall edge – originaly 2D models composed together to "2.5D".

Visual styles on modeled entities

Modeled entity would be on basic wireframe composition (lines, points), two dimensional surfaces (face, mesh) and a solid (3D solid). It holds generally that if you comply the conditions of minimal acceptable entities (see below) there is posibility to transform among compositions in both directions – wireframe to surface and to solids and vice-versa. This modeling case study is typical for that statement.

It is very important to define the projection type for the whole model and keep it stedily during modeling. Wireframe is very quick for building and has lowest memory requirements but can not be rendered and doesn`t enable some kind of analysis (e.g. collision analyse). Modeling on solid level again is very rare, for "nice visualisation" the surface modeling seems to be sufficient.

Archaeoentities and rules of their modeling

While the major documented reality should be modeled by procedures of geodesy or architecture (excavation polygons, DMR surfaces etc.) some pure archaeological entities (stratigraphic units, SU onward) have no drafting rules defined so far. Basically they are divided into three types – deposite, negative and construction⁶. Identification of SU = recognition of it’s surface hence documentation of SU = it’s surface/surfaces documentation. The minimal quota for their documentation in 3D on condition their future surface and solid conversion is following⁷:

• Deposit – its upper surface outline, by closed polyline or spline
• Negative – its upper outline (closed polyline) and one profile line at least
• Construction - surfaces of its interfaces by contour lines

The definition of minimal documentation quota for SU – red lines. To fulfill (at least schematic) subsequent 3D modeling you need the upper outline of deposite (fig.08), upper outline and at least one profile for negative (fig. 09) and all edges of vertical construction entity (fig. 10).

The surface definition is a matter of terrain observation in any case. An usual ailment is disability to atomize the research situation into simple units (events) and subsequent fault definition of their original/authentic surfaces. This is typical before all for negatives that break the deposition. Figures 11-14 serve like an few examples.

	Stone block paving on groundplan (fig. 11) is defined by one type of outline – but with exception of northern side is its original shape "bitten" by later negatives that are not defined.. Fig 13 shows the righ definition of pavement – "thick" line defining authentic outline only on one side.

Fig. 13-14. Identical situation in profile view – there is no negative defined that breaks the construction on the sketch.

For excavation situation documented by the cuts exclusively the rules are quite identical:

• deposit is identified by the line of its upper surface – in the case of topological analyse the deposit is "all below its surface till another surface". Drawn by opened polyline/spline.
• negative is traced according to its real running (opened polyline/spline)
• construction is a region delimited by its borders/surfaces (closed polyline)

An example of SU drafting on cuts documentation. Negatives are drawn with red lines, construction with blue one. Deposites have its own color each other for better recognition. Figs 15 and 16 only introduce the situation, fig. 17 defines the rules mentioned above. Fig. 18 is the use of simple topological rule "the volume of deposite is delimited by its surface and everything below it until next surface". Please notice that SU 7000 (loess) / original surface is not preserved (negatives countersunk into it) and therefore not traced.

Deposites drafting according to H. Eiteljorg (bottom surface and side limits) leads to two problem at least – 1. it requires to track the terrain surface additionally and 2.in fact there is no possibility to define the lowermost deposite (very often geological subsoil) because you can not reach its lower surface.

Fig. 19. Borrowed from Eiteljorg – Limp publication , y. 2006, p. 197, figs. 42, 43. This kind of deposite tracing is not acceptable for me.

CAD model structuring

Probably the most important question. It requires to define the hierarchy of CAD model for searching, filtering and viewing purposes (H. Eiteljorg uses a pregnant term "segmentation"). Almost all resources mentioned at the beginning of this article envisage this problem as a pure CAD-layers problem (Layer Naming Convention). This is a sinister legacy of using pure AutoCAD and not a profession branches of Autodesk applications – those enabling asociation with object data, external databases, and creating "GIS features".

For example on excavation at Ústí nad Labem – FORUM (Czech rep.) was CAD model structured subsequently – the basic superior Map Project (Autodesk Map 2008) that manages underlying source drawings (divided acording to excavation sectors I-III). Archaeoentities are in all drawings are structured into Layers according to type and there is a database link for every SU (external database where SU number is unique therefore primary key). Visualisation in master Map project run over queries to slave drawings (allowed queries to database, topology, object data etc.) and finally there is possibility to tun off/on layers with objects (see also this description of whole process and integration of Harris matrix into system – Czech language only).

Fig. 20. Screenshot from CAD data structures, Ústí nad Labem – FORUM excavation. Left is the hierarchy of underlying drawings and database links, rigt above the list of recalled Layers and right below the dialog window for creating queries. Autodesk Map 3D 2008.

Conclusion

1. CAD model is consistent set of vector and other data from excavation project, not necesarilly one file in physical sense.
2. Is created in 3D, in real (1:1) scale, is gereferenced in defined projection.
3. Drafted data are structuerd according defined key that enables data querying and filtering.
4. Stratigraphic units are of 3 types and each of them has its own rules of data collection and modeling. Generally speaking you must define the surface of unit.

1. 1 2.5D nie je ten správny termín sensu stricto viď http://en.wikipedia.org/wiki/2.5D , ale pre uchopenie myšlienky asi najvhodnejší
2. 2 V intenciách Sira E. C. Harrisa. Nemá význam na tomto mieste rozoberať jemné odtienky “stykových plôch”, ktoré sú často považované za samostatnú jednotku stratigrafie
3. 3 je samozrejme možné ísť nadštandard a zvýšiť množstvo dat zbieraných v teréne – napr. za účelom realistickejšieho modelovania povrchov depozitov, vystihnutia zlomových hrán a negatívov a pod. Je irelevantné, akým spôsobom sú tieto data získané – kreslením na milimetrový papier, trackingom za pomoci TS, fotogrammetricky…
4. 4 e.g.in AutoCAD by one command "Flatten"
5. 5 2.5D is not appropriate term sensu stricto – see http://en.wikipedia.org/wiki/2.5D but for general understanding.
6. 6 in rough accordance with Sir E. Harris
7. 7 of course there is possibility to go overstandard and increase the terrain data gain – e.g. for more realistic look of irregular surfaces, to precisely describe the edges of negative etc. Its completely irrelevant how those data were collected – by drawing on paper in scale, by total station tracking or by photogrammetry…

This item should be the real beginning of dobo/cadzone. I’ve started a little bit unrestrained so there is more than time to get a more compact analysis. CAD and archaeology – here we go…

The aim of this post (and following ones) is to define position in archaeology/CAD relationship, possibilities in computer aided drafting support and to define ambitiosly the standards for CAD aplication in terrain survey. I really appreciate any reaction in comments bellow. Examples given here are all demostrated on Autodesk application – firstly we have the licence for these solutions, secondly – from a bunch of widely known apps as Autodesk – Solidworks – Catia – Microstation it is just Autodesk which put down it’s foot in a direction that is extremely usable in archaeology (specialised
releases that will be mentioned).

CAD and GIS – a demarcation line

In computer archaeology development there are two main turning points – the first one is formalized and statistical processing of huge amount of terrain data (70. – 80.s) and the second one is connected with a GIS technology which had broken into archaeology in 80s. and blossomed in 90.s. At the very end of 90.s, GIS became the standard surveyor tool and made the way for CADs also (on technological, not philosophical basis).
While GIS is a preminently analytical tool, there is a strong dependence on underlaying CAD data – (cadaster, government land register). In whole Slovak and Czech geodesy it should be appropriate to wear T-shirt with the lettering “I have Microstation therefore I am”.
In terrain archaeology there is a prevailing opinion of CADs appropriate for primary data collection; for analysis and results there is a GIS. In CAD family there are AutoCAD and Microstation like first violin, GIS went from GRASS GIS, Idrisi to today’s “big brother” under ESRI leadership. It is generally valid argument, that CADs are quick and rapid during drawing, and GIS have a bunch of analytical/statistical modules. However there is strong indication of mutual integration last years – CADs are creeping into analytical/topographic solutions (Autodesk Map, Civil, Topobase a MapGuide), on the other side the base drawing and editing in ArcGIS doesn’t resemble pulling the teeth anymore².
Convergence between CAD and GIS is so expresive that it will be probably without any sense to use software according this demarcation line and software brand loyalty will become more important.

Roots

CAD was born (according to tradition) in an electrical and engineering industry, but this is only partially true. These industry branches of course improved technical drawings automatization, but “true CAD” originates from “the model” idea, which as we will see, quite differs from “drawing” or “plan”. The very first calling for the models came from a plastic industry (injection molds). Nevertheless, the rise of Autodesk is a typical american success story about young ingenious guys in father’s garage – everything has been started by californian native John Walker (you know what to drink in Autodesk community). Anyway, since then it is 25 years and everything has changed – computers are hundred times quicker and the engineers today do the models, not the drawings…

In comparison with technical industry, the relationship between CAD and archaeology is different (more difficult):

1. In the industry (engeneering, architecture, industrial design, geodesy,BIM) there are standards and workflow progress defined very clearly. Migration from papers to PC was only formal.
2. Industrial modeling (in most cases) is relying on geometric primitives (e.g. cube, cylinder, line) and their mutual combination. It is not an archaeology case. The most documented entities are the archaeological structures (”deposit”, “mound”, “river flood-plain”) that have irregular shapes.

Moving pictures

First of all we will define the relationship between archaeology and pictures, which is throughout positive, how has L Gal mentioned. I won’t envisage the 3D obssession, that broke into archaeology last ten years; I’d like to cast my eyes to ditinction between bitmap and vector graphics to throw some light on a CAD importance.
Bitmap graphics (in our cases mainly photography) is most truthful presentation of terrain reality until now. The possible restrictions are connected only with the technical limitations of camera (eg. a sensor resolution or memory requirements); photography authentically shows real substance and position of documented entity. The others advantages of photography are quickness, low-cost and availability. Decided disadvantage, on the other side, is it’s comlete absence of interpretative dimension with clearly defined boundaries of the archaeoentities (fig. 1).
Vector graphics (in this concept CAD entities) is an interpreted delineation of archaeological reality with some abstraction degree (fig. 2, 3), corresponding with the idea of reality transfer into points, lines, polygons, surfaces etc.

A realistic bitmap presentation of situation during excavation (fig. 1). There is no posibility to work meaningfully with that without stratigraphic decomposition. After vector graphic completion we can speak about an ideal documentation (”realistic and interpretative presentation together”, fig.2), which is reducible to the vector presentation only (with some degree of abstraction, fig.3).

In context of vectorization and in counterpoint with bitmap graphic I will pay an attention to two things – degree of abstraction (niveau of detail respectively) and vector like an object.

Cobble stone pavement case; or degree of abstraction

During the vectorisation process (assuming that photography is a basis) there appears a question how closely (in detail) the situation should be drawn. This question is present like a “zoom” in technical drawing, but have no relevance in archaeological CAD vectorisation.

Fig. 4 – 6. Archaeoentity – construction (wall). There is a possibility to draw it like a single line (highest degree of abstraction, fig. 4), polygon (besides position and direction there is a construction width also, fig.5), and finally like a polygon with a stone texture (additional info about composition, fig.6). Examples of various degrees of abstraction.

Naturally there is no way to apriori determine the depth of abstraction for whole archaeological documentation generally. But I think that it’s important to recognize that we have dealings with this question also and we should designate the degree of abstraction at least within the frame of particular project (excavation?).

And if You cut it too fat…

… it could fall out this way – fig.7 (above) shows vectorised cobble stone pavement, fig.8 (bellow) only hatch with the label. Although the complete vectorisation represents the whole composition of pavement, it took approximately 4 hours of work. It is questionable if this result is adequate in comparison with acquired information and therefore to use only abstract wildcart presentation.

All is only database, or vector like an object

Very important fact about vectorised entities is their “object” nature. While bitmap is always 1 object as a whole (in its entirety) regardless of how many archaeological phenomena contains (editable subentities are therefore pixels), during CAD vectorisation there is a need for observing a rules of object decomposition (”stratigraphic entities”, “research area polygons” etc.). We must divide the situation according to arbitrary key and CADs entities should correspond to subjects of that particular set. 1 “archaeological object” should be 1 CAD object. (editable subentities are line or polygon vertices).
I am not Autodesk developer .>), and I couldn’t see under proprietary software surface, but it sounds reasonably, that it’s aplication kernel works with predefined object classes and methods aplying on them. With this model You can understand the Autodesk application as a big drawing database. There are two implication of this:

• It is reasonable to keep modeling on the level 1 archaeoentity = 1 model entity
• Assuming that every database could be connected (regardless if it is relational or object one) to another database (very courageous statement .>)), there is no restraint to connect vector data to, say, external database.

This is all for the introduction. In the next article I will take a closer look to topography rules and will also choose the appropriate software fot CAD in archaeology.

1. 1 jedna zo základných rozlišovacích vlastností ovšem asi zostane zachovaná na veky vekúce – a tou je prístup k 3D. Zatiaľčo u CADov je vykresľovací engine natívny 3D, t.j. koordinátny systém vždy disponuje osami x, y, z, v GISoch je natívne 2D a výška je suplovaná atribútom.
2. 2 of course there is one strong distinctive feature between CADs and GIS, which I think will stay forever – attitude to 3D . While 3D is native for CADs drawing engine – x, y, z axis, it is substituted by attribute in GIS environment, which is always 2D.

Hlavnými partnermi celej akcie boli XANADU a.s. a Hewlett Packard, celé stretnutie sa tudíž točilo okolo Autodeskových produktov a tisku na HP plotroch. Oficálnu správu z konferencie si možete vychutnať na stránkach Xanadu

Na základe niektorých závažných skutočností, s ktorými som sa oboznámil hneď na začiatku a ku ktorým prikladám dve dokumentačné foto (bazén a Porsche 911) som sa nazdával, že 6. konanie konferencie je konečne podľa mojho gusta. Obavy z toho, že by som sa z týchto dovodov nestíhal oboznámiť s novými softvérovými výdobytkami veľkého brata, však nebola namieste. Navštívil som CADfórum v sekcii “Architektura a stavebnictví” a GISfórum.

V prvej sekcii hral prím Revit a Civil 3D. Zhliadol som niekoľko prezentácií nasadenia týchto produktov v podnikovej sfére, najhodnotnejšia prednáška (z mojho pohľadu) bola od Martina Folbera (Xanadu a.s.), ktorý pitval Civil 3D a niekoľko jeho profesných nadstavieb – RDV Systems a Plex.Earth Tools pro AutoCAD.

GISfórum bolo prakticky celé o Autodesk Topobase a jeho nasadení v podnikoch Telefónica O2, Vodovody a kanalizace Jižní Čechy a Řízení letového provozu České republiky. Z mojho pohľadu je neobyčajne upokojujúcou skutočnosťou, že i takéto veľké podniky (v porovnaní s TerraVerita) riešia problémy, ktoré nedajú spávať mne – totižto veľké náklady na neustálu údržbu heterogénnych datových skladov, ktoré tvoria podklad prácu v Topobase.

Martin Folber pri Civil 3D duchařine	Jan Binter štartuje GISfórum

Chlebíčkov bolo hodne a boli bohato obložené, kafíčka bolo habakúk. Dovidenia na ďalšom CAD/GISfóre…

Charakteristika práce

Samotná práca (38 strán textu + literatúra + prílohy) je štrukturovaná do nasledovných okruhov¹:
- syntetická časť (kap. 2 – Fotogrammetrie a její metody; kap. 3 – Vznik obrazu; kap. 4 – Historie fotogrammetrie a její využití na území ČR), ktorá čitateľa informatívnym sposobom prevedie po základných “stepping stones” fotogrammetrie, obor pekne systematicky rozškatuľkuje (terrestrická/letecká/družicová, jednosnímková/vícesnímková a pod.) a v pokluse preberie históriu fotogrammetrie v českých luhoch a hájoch. To je pre mňa ostatne najzaujímavejšia časť, ktorá dokladá, že po útlme fotogrammetrickej metódy 50. – 80. rokoch je síce zrejmý jej rozmach v posledných dvoch dekádach, lež odbornej literatúry v ČR je menej než poskromne².

- analytická časť (kap. 5 - Využití fotogrammetrie…; kap. 6 – Terén v praxi; kap. 7 – Softwarové zpracování) stojí na autorovom dotazníkovom prieskume, ktorého zmyslom je vyhodnotiť úroveň archeofotogrammetrie v ČR (otázky sa týajú rozsahu užitia metódy, kvalitatívnych postupov, užitého software a pod.). Výsledky sú povzbudivé – z 12 dotazovaných inštitúcií využívajú fotogrammetriu všetky, hlavne technicky najjednoduchšiu formu (pozemná jednosnímková), najpoužívanejším špeciálnym software je Photomodeler a Leica Photogrammetry Suite.

- za case study v práci bol využitý fotogrammetrický dokumentačný postup z výskumu Ústí nad Labem – FORUM (2007-2008) a predstavený výškový monopod – žirafa.³

Pozitíva práce

Bakalárka má logickú štruktúru, Martin tému ovláda teoreticky a za bezsenných nocí v Ústí nad Labem som sa presvedčil, že i prakticky. Jedná sa o prácu jedinečnú a vzhľadom na aktuálnosť tematiky by vobec nebolo na škodu opublikovať ju na nete a prípadne doplniť o možnosti aktualizácie.⁴ O jej kvalite ma presvedčil fakt, že niečo také by bolo neobhájiteľné napr. na KA FF UKF v Nitre .>)…

Negatíva práce

A teraz výtky, tak obsahové ako formálne:
Kapitola 6 (Terén v praxi) síce definuje jednotlivé postupy technického snímkovania v archeologickej dokumentácii. To, čo som však očakával, tam nie je – jasná definícia, čo ešte fotogrammetria je a čo už je len normálne (hoc softvérovo spracované) snímkovanie; t.j. v závere prehľadne definované minimálne penzum postupov, dat a metadat (!), ktoré sa dajú označiť za fotogrametrické pre účely archeologickej terénnej dokumentácie.
V práci je často skloňovaný Photomodeler v súvislosti s priesekovou fotogrammetriou, dokonca tak jednoznačne, že čitateľ ľahko podľahne dojmu, že je to jediná cesta na spracovanie šikmých dokumentačných snímkov.
Malé formálne chybičky – Photomodeler neumožňuje export do .DWG⁵, lež do výmenného .DXF; Rubbersheet nie je funkciou Autodesk Map-u, ale autodeskovej nadstavby Raster Design a hliník nie je zlúčenina .>)
No a hlavne, cítim sa mierne v rozpakoch pri formulácii “tuto metodu … navrhnul a do praxe uvedl Mgr. Koštial.” Volil by som “makšiu verziu” v zmysle “metoda jednosnímkovej fotogrammetrie bola aplikovaná sposobom, ktorý navrhol J. Koštial”, ale snáď si rozumieme…
Dúfam, že nezaplním Martinovu poštu spamom, keď tu uvediem jeho email, pre prípadných záujemcov o text uvedenej bakalárskej práce – martin_walter@email.cz

1. po povinnej úlitbe bohom v úvode, ktorý pozostáva len z citácií prof. Neustupného – ach, tá ZČU v Plzni…
2. myslím špecializovanej odbornej literatúry na tému “fotogrammetria v archeológii”
3. z tejto časti sa mi dosť červenajú uši, ale k tomu sa hneď dostaneme
4. formou jednoduchého webového portálu s diskusným fórom o archeofotogrammetrii.
5. to by hošani z Autodesku, ktorí si ho strážia ako oko v hlave, skákali 2 metre

Samotný problém ovšem nespočíva len vo funkcionalite jednotlivých produktov, kde pochopiteľne platí “málo peněz, málo muziky”, ale i v otázke budúcnosti formátov a rozširovania softvérového vybavenia spojeného s predpokladaným rozvojom podniku. Zakúpiť po niekoľkých rokoch “ostrý” AutoCAD a zistiť, že na produkčnom servri sa povaľujú tisícky starších výkresov, ktoré nie je možné bezstratovo otvoriť (bloky, fonty atď.) je len jedna z možných situácií.

AutoCAD LT – a little brother

Výrobca Autodesk, charakteristika tu.
Vzhľadom k cenovým reláciám “veľkého” AutoCADu je táto verzia často alternatívnym riešením pre jednotlivcov a malé podniky. V súvislosti s faktom, že oba produkty (“veľký AutoCAD” a LT) sú často omieľané bez jasných definícií rozdielov, dovolil som si prezentovať zoznam spoločných vlastností a rozdielov medzi oboma súbežne vyvíjanými aplikáciami:
Spoločné znaky:

Rozdiely (čím nedisponuje AutoCAD LT):

Súhrnne vzaté je toho dosť – ak budem vulgárny, AutoCAD LT je výkonný kresliaci nástroj, nič viac. Obzvlášť absencia konektivity na externé databázy a 3D kreslenia je z môjho hľadiska “bolestnou” záležitosťou.

Riešenia založené na IntelliCADe

Napriek proprietárnosti² formátu DWG sa v posledných rokoch podarilo vytvoriť množstvo programových alternatív, ktoré dokážu tento formát aspoň čiastočne vytvárať a editovať. Osobne mám skúsenosti len s architektúrou IntelliCAD, na ktorom existuje množstvo softvérových produktov (vyššej či nižšej kvality) tretích strán.
Základná funkcionalita IntelliCADu v porovnaní s AutoCADom:

Podstatnou výhodou IntelliCADu je fakt, že sa jedná o odskúšaný produkt s pomerne rozvinutou podporou vývojových komunít, v porovnaní s AutoCADom za značne nižšiu cenu. Nevýhodou je veľké množstvo na ňom postavených konkrétnych aplikácií, čo sťažuje konkrétny výber. Na stránkach komunity IntelliCADu je uvedených viac než 90 špecifických programových riešení, IntelliCAD je pochopiteľne možné inštalovať aj samostatne (“čistý IntelliCAD”). Ja sám som podrobil skúmaniu 2 konkrétne implementácie IntelliCADu – ZwCAD a ProgeCAD. Keďže uvedené linky poskytujú prehľad funkcionality oboch riešení, nemá význam ich tu podrobne rozvádzať, obmedzil som sa na testovanie oboch prográmkov s výkresmi v rôznych verziách formátu DWG (2000, 2004, 2008); výkresy boli väčšie než 10 Mb a obsahovali viac než 600 výkresových hladín (Layers). Výkresy boli editované, prezerané v rôznych projekciách a tlačené.

A subjektívne dojmy?
ProgeCAD v drtivej väčšine prípadov pracoval s veľkými výkresmi bezproblémovo, s výnimkou nasledovných prípadov:
- pri zoomovaní v 3D pohľade vykazoval výkres grafické artefakty (zostatkové čiary). Je však možné, že sa jedná o hardvérové problémy.
- tlač v prostredí ProgeCADu je podobne ako v prípade AutoCADu realizovaná prostredníctvom Layouts. Prostredie je neprepracované a postráda výhody rýchlej voľby papierového formátu a okamžitý náhľad na výzor výstupu.
- V prípade 3D Orbitu (“3D otáčanie modelu”) nie je funkčný modul Zoom. Znamená to, že pre priblíženie, oddialenie pohľadu je nutné vystúpiť z režimu 3D orbit, nazoomovat a opäť zapnúť 3D. Nepraktické.

ZwCAD urobil na mňa lepší dojem než ProgeCAD. Vykresľovanie modelu prebieha plynulejšie, bez artefaktov, samozrejmosťou je zoomovanie počas 3D Orbit režimov. Pokiaľ som pri ProgeCADe konštatoval podobnosť s užívateľským rozhraním AutoCADu, v prípade ZwCADu sa jedná o ešte výraznejšiu, takmer 100% podobnosť (ikonky, toolbary, príkazy na command line apod.). Mal som ďaleko plynulejšiu prácu pri tiskových výstupoch, samotné rozhranie tisku je “AutoCAD made” a potenciálny prechod od tohto programu k “veľkému” AutoCADu by bol podľa môjho názoru naprosto bezproblémový.

1. zámerne sa budem vyhýbať presným cenovým reláciám – v súčastnej dobe, kedy sa kvôli kríze snažia autorizovaní predajcovia stimulovať trh akčnými cenami a vzhľadom k tomu, že Autodesk vydáva novú sériu svojich riešení každý rok, by takýto údaj veľmi rýchlo pozbyl platnosti
2. Uzavretosť – formát DWG je binárny formát (tj. pre ľudské oko nečiteľný a needitovateľný) vyvíjaný Autodeskom, jeho dokumentácia nie je verejne prístupná

1. Ciele a výhovorky

“Pane Rimmere, to je naprosto nemožné…
Přesto se o to pokusím!”

Vytvoriť takýto prehľad je pomerne obtiažne:

1. Jedná sa o rozľahlú a heterogénnu oblasť s diametrálne odlišnou úrovňou a tradíciami archeológie. Obmedzil som sa len na priestor, ktorý oborovým vývojom súvisí so Strednou Európou a zároveň je vnímaný (z našej stredoeurópskej perspektívy) ako priestor, v ktorom bezuzdne vyčíňa archeológia klasická.

2. Snaha len o stručný aktivít súvisiacich s archeológiou krajiny v tomto priestore naráža na hyperinfláciu projektov, prístupov a informácií. Je zrejmé, že nie je možné ani katalógovou formou obsiahnuť problematiku v celej komplexnosti¹.

3. “Landscape” archaeology, resp. priestorová archeológia je tu ponímaná v najširšom možnom zmysle – ako oborový prienik archeológie a geografie. Takto postavená problematika je neobyčajne široká a zároveň vágna – môže pojednávať o historizujúcich prácach ála F. Braudel a jeho Méditerranée et… až po špecifických metodických aspektoch výskumu archeologizovanej krajiny – je možné sa pohybovať po rôznych epistemologických úrovniach témy.

Cieľom je teda zosumarizovať vývoj priestorovej archeológie z našej, stredoeurópskej perspektívy², a jej prístupu k archcheológii v stredomorskej, klasickej oblasti. Časovo sa obmedzím do zač. 90. rokov. Zdá sa, že do tohto obdobia ešte neprepukla postmoderna v celej svojej zúrivosti a vývoj paradigmat priestorovej archeológie je možné sledovať relatívne koherentne.

2. Skopčáci, Angláni, Amíci a ich krabičkovanie

“Já osobně jsem měl dost napilno, Arnolde. Začal jsem totiž připravovat velkou historii kapes. Shromáždil jsem všechna písmenka do polévky, roztřídil je a seřadil je hezky podle abecedy.”

Bez nároku na úplnú platnosť je možné historický vývoj priestorovej archeológie popísať zhruba troma základnými paradigmami; disponujú svojou vlastnou teoretickou a metodologickou výzbrojou, majú svojich čelných predstaviteľov a svoje školy:
1. Antropogeografia (koniec 19. stor. – 1. pol. 20. stor; krajinný determinizmus, Volksgeist vs. Altland; distribučné archeologické mapy a rekonštrukčné mapy prírodného prostredia; korene siahajúce k A. Humboldtovi, F. Ratzelovi a P.V. de la Blanche; Siedlungsarchäeologie a Altlandschaftforschung; G. Kossina, E. Wahle, R. Gradmann, O.G. Crawford, ai.)
2. Procesuálna paradigma (2. pol. 20. stor. – v podstate až dodnes; koncept sociálnej a ekonomickej adaptácie na okolie, hľadanie vzorcov osídlenia, prísne analytické techniky a štatistika, GIS, ekologicko-ekonomické modelovanie, metodika systematického prieskumu a vzorkovania; H. Jankuhn a nový kocept Siedlungsarchäologie, L. Binford, K. Flannery a celá americká “new archaeology”, D. Clarke ai.)
3. Postprocesuálna paradigma (zač. 80. rokov – dodnes; korene vo francuzskom štrukturalizme a dekonštruktivizme, negácia epistemologických prístupov procesuálnej školy, odmietanie sociálne-ekonomického determinizmu, poukaz na symbolické manifestácie okolia, koncept identity krajiny; I. Hodder, B. Bender, W. Ashmore)

Našli tieto teoretické koncepty svoje uplatnenie v “dedičných zemiach klasickej archeológie”? Ak áno, akým spôsobom?

3. Landscape archaeology v Itálii a na Peloponéze

- “Á, Vergiliova Aeneas. Epos o Agamemnónově boji o Helenu Trojskou – dílo největšího římského básníka, jenž se kdy brkem dotkl pergamenu.
- Jo, tohle je komiksová verze.
- Prásk, bum, pic ho, zhebni v posteli, ty trojskej prasopse, bác, plesk. Vycházejí z původního textu. Jsem si jist, že by Vergilius souhlasil.”

3.1. Antropogeografia

Peloponézos a Apeniny pomerne dlho patrili do archeologickej ekumény, ktorá reflektovala skôr prístupy a výsledky historickej (”veľkej”) archeológie odkojenej na výskumoch blízkovýchodných lokalít a rastúcej z ideologicky podporovanej súťaživosti medzi národnými tímami archeológov pred 1. sv. vojnou.³. Prvou a zároveň jedinou lastovičkou, ktorú je možné aspoň formálne vtesnať do medzí Antropogeografie, je preto dielo americkej geografky Ellen Churchill Semple (1863 – 1932).
Formálne z toho dôvodu, pretože sa otvorene hlási k princípom antropogeografie F. Ratzela⁴, avšak samotné spracovanie nemá mnoho spoločné s postupmi nemeckých a anglických antropogeografov. Influences of Geographic Environment… a ďalší významný titul The Geography of Mediterranean Region – Its Relation to Ancient History (1932) je namiesto analytického diela historizujúcou syntézou dejín Stredomoria, ktorej základnou otázkou je rozkľúčovanie príčin vývoja antických civilizácií čoby zárodku vyspelej euroatlantickej spoločnosti (a to už pár rôčkov pred Braudelom!!!). Dôvod, úplne v zhode s princípmi antropogeografie, vidí v extrémnej heterogenite prírodného prostredia krajín antiky, pudiaceho konkurenciu a spoluprácu vo využívaní ekonomických zdrojov.
E. Ch. Semple je jediným príkladom adaptácie paradigmy antropogeografie predvojnového a medzivojnového obdobia v Stredomorí. Po jej účinkovaní sa antická archeológia opäť prepadla do ponurého obdobia temna Homéra a J.J. Winckelmanna… .>)

3.2. Procesuálna paradigma

… aby sa s nebývalou silou prebudila s impulzom “novej archeológie” procesuálneho razenia. Jednak bolo v Itálii vynájdené koleso – povrchové zbery ako regulérna metóda prieskumu mikroregiónu a druhak sa objavili aplikácie geografických analýz v rámci staronovej otázky “kolísky civilizácií”.

Systematické povrchové zbery, ktoré sa nesmelo rozbehli v 60. rokoch a skutočný boom zaznamenali v rokoch 70. tych naviazali na hlbokú tradíciu topografie antických pamiatok tak na Peloponéze ako aj v Itálii. V oboch regiónoch ich iniciovala “zvýšená viditeľnosť” movitých nálezov (hlavne keramiky a stavebných prefabrikátov – taegule a imbrexy) na povrchu krajiny – v Grécku hlavne pod vplyvom veľkoplošnej erózie, v Itálii hlavne zásluhou plošnej intenzívnej orby.
V Grécku to bol pioniersky projekt prieskumu sídelných vzorcov v Mesénii (University of Minnesotta) – projekt, ktorý s obmenami pokračuje vlastne dodnes, v Itálii predovšetkým monštrózny projekt British School at Rome povrchových zberov medzi Rímom a etruskými Vei (20 rokov, viac než 2000 km štvorcových).
Prudký nástup tohoto prístupu k poznávaniu archeologizovanej krajiny prispel k a) teoretickému posunu od site oriented archaeology k landscape archaeology a b) k vylepšeniu metodických aspektov práce (štatistické vzorkovanie, teória viditeľnosti artefaktov ai.). Projekty boli realizované na Kykladských ostrovoch, v Boiotii, Nemei, na Mele, v Argolide atď… V Itálii vývoj zatiaľ spel ku komplexnému projektu Roman Landscapes…

Predstaviteľom druhej skupiny bol hlavne C. Renfrew, ktorý sa zameral hlavne na problematiku elít, distribučných centier a obchodu v Stredomorí, ovšem najplodnejším bol koncept priestorovej distribúcie hierarchicky usporiadaných sídel, tvoriacich rozpoznateľné settlement patterns (na Kréte, Malte, Peloponéze)⁵.

Procesualistom výrazne nahral i fakt, že v priebehu svojho boomu dostali k dispozícii nástroje, ktoré významnou mierou prispeli k analýze veľkého množstva dát získaných v teréne, a dokonca zo vzniklých dát vedia pomerne ľahko vytvárať nové a nové zdroje dát – Geografické informačné systémy. Akiste nie je náhoda, že prvý naozaj plnokrvný projekt aplikácie GIS pre vyčerpávajúcu analýzu funkčne uzavretého regiónu (ostrova) prebehol práve v mediteránnej oblasti – projekt Hvar (Gaffney a Stančič)⁶.

Čo si určite prečítať:
1. Keller D.R. – Rupp D.W.: Archaeological Survey in the Mediterranean Area. British Archaeological Reports, ser. 15, 1983. (prehľadne o technikách a výsledkoch všetkých väčších zberových projektov v Stredomorí)
2. Cambi F. – Terrenato N.: Introduzione all’ archeologia dei paessaggi. La Nuova Italia Scientifica. Roma 1994. (komplet o krajinnej arheológii v Itálii)
3. Athanassopoulos E.-F. – Wandsnider L.: Mediterranean archaeological landscapes: current issues. 2004. (tu ukážka)

1. na dotaz “landscape archaeology mediterranean” mi vyhľadávací engine Google promptne dodal cca 72 000 odkazov. Len prehľad prvých 50 mi prezradil, že približne polovica je pre tematiku, ktorú som zvolil, relevantná
2. resp. skôr v rámci nemecko-britsko-americkej tradície
3. Pompeje 1860-63 – národný výzkum okamžite po inštalácii talianskeho kráľovstva; British School of Athens a jej výzkumy Olympionu na konci 19. stor.; francúzska výprava do Delf v 1892; American School of Classical Studies a jeho výzkum Agory; a pod
4. čož vyplýva už z názvu jej hlavného diela z r. 1911, Influences of Geographic Environment on the Basis of Ratzel’s System of Anthropogeography
5. Renfrew, C.: Patterns of population growth in the prehistoric Aegean, in P.J. Ucko, R. Tringham and G.W. Dimbleby (eds.), Man, Settlement and Urbanism. London, Duckworth, 383-99, 1972.;
   tiež Renfrew, C.:The Emergence of Civilisation: The Cyclades and the Aegean in The Third Millennium BC, London 1972.
6. týmto by som poprosil dotyčného, ktorému som pravdepodobne túto malú paperbackovú knižočku požičal, nech mi ju vráti. Na nete nie je k tomuto vynikajúcemu projektu prekticky nič uspokojivé.

Každá linuxová príručka v kapitole o shellu už na prvej stránke neopomenie poukázať na pár luxusných vlastností ako listovanie históriou príkazov pomocou UpArrow/DownArrow, “inteligentné” dopĺňanie syntaxe pomocou TAB a pod. Z hecu som to skúsil na AutoCAD command line a … funguje to .>).

1. Jednak funguje listovanie históriou príkazov (avšak len tých, ktoré na príkazový riadok priamo vyťukáte; z toho, čo ste naklikali v menu a toolbaroch to neukáže nič). Skúste si proste mačkať šípku hore a dolu a sledujte command line.

2. Pomocou TAB je možné doplňovati syntax príkazov (namačkávaním TAB sa zobrazia postupne všetky príkazy, ktoré začínajú na, povedzme, “ext”):
Command: EXTEND,
Command: EXTERNALREFERENCES,
Command: EXTERNALREFERENCESCLOSE,
Command: EXTMAX,
atď
Výhoda je zrejmá – nie je nutné udržiavať si v šiške často užívané príkazy, len “matne tušiť, že sa to volalo nejak takto…”

3. Keď už command line, určite si nezabudnite zabůkmarkovať slovník všetkých príkazov AutoCADu od R12 po najnovší 2010 (od XANADU). Sú tam aj lokalizačné ekvivalenty, pre všetkých, ktorí s spustili na scestie národnobuditeľských inštalácií .>)

4. Ono ten AutoCADovský príkazový riadok asi umožňuje robiť celkom fešné psie kúsky – jeden článok z tých užitočnejších priamo na stránkach Autodesku…

P.S. Tak som na xanaďáckom CADfóru našiel presne ten tip, o ktorom tu píšem. Vzhľadom na to, že existuje reálna možnosť, že niektorí CADoví starí vlci navštevujú moju stránku častejšie než CADfórum .>), ponechám tu tento post v pôvodnom znení s titulkami.

Môžete sa z nich vytešovať na tejto stránke, kde si kliknete na mapičku a hneď vidíte, o čom je tá-ktorá národná archeológia (ofiko), akú má štruktúru, plány do budúca a aké sú možnosti robiť diggera pre lokálny archeotrust.  Škoda len, že “Archaeologists of Europe” je  pár stredoeurópskych štátikov od UK po Hungary, mrzí ma hlavne Balkán, o ktorom sa nedá veľa vyzvedieť z webových prezentácií oficiálnych národných inštitúcií (ledaže ovládate napr. rumunčinu).

Nosnou myšlienkou celého projektu je porovnať organizáciu národných archeológií s dôrazom na univerzitnú edukejšn a jej vzťah k Bologni. Všetci sme na tom zhruba rovnako, s výnimkou britských archeológov, ktorí sa ešte nenaučili ani jazdiť vpravo. O tom napokon pojednáva aj záverečná štúdia, distribuovaná s názvom DISCO_EUROPE, čož ma trochu zmiatlo (čakal som DJ Tiesta). Nie je to nezaujímavé čítanie, má totižto podtitulok “Qualifications and Requirements to Practice”. Aby ste ju nemuseli pracne hľadať v eurospeaku uvedenej websajtny, dávam ju tu na stiahnutie v .PDF

a že má svoj blogportál, je v poriadku. Včera som však prekvapivo objavil, že majú aj vlastný kanál na YouTube… Smekám.

Spádová krivka, alebo spádnica je, zjednodušene, línia indikujúca svažitosť terénu a je kolmá na vrstevnice. K sofistikovanejšej definícii pozri wiki.

Zatiaľčo v technických oboroch (napr. geodézii) je spádnica normatívne zobrazovaná pomocou technickej šrafy (striedanie krátkych a dlhých línií orientovaných v smere spádu, obr. 1), archeologická spádnica je úplne podľa tradícií oboru svojským samorastom. Tvoria ju nepravidelné trojuholníčky, orientované stranou k hrane objektu a protiľahlým vrcholom naznačujú sklon svahu (obr.2).

obr.1

obr.2

Je nepísaným (a nedodržovaným) pravidlom, že tvar trojuholníčku vyjadruje mieru svažitosti objektu – pokiaľ je svah “strmší”, je výška protiľahlého vrcholu väčšia – trojuholník je “pretiahnutý”. Sklon stien oboch objektov na obr. 01 je charakteristickou ukážkou.

Pre účely vektorizácie objektov v CADu je prirodzeným spôsobom vizualizácie spádnic vytvorenie bloku, poprípade viacerých blokov, ktoré zodpovedajú typom spádnic (obr. 3 – paletka so spádnicami v Autodesk Mapu).

V 2D sa jedná o triviálnu záležitosť – proste sa vytvoria bloky trojuholníčkov “kratšie, stredné a dlhé” a čao pipi. V 3D (t.j. pokiaľ sú hrany objektu kreslené realisticky s výškou) je už záležitosť delikátnejšia, ale vlastne jednoduchá – vystačíme si s jednou “dĺžkou” spádnice/trojuholníčku vo forme bloku a ten okrem toho, že bude pri pohľade zhora (”TOP VIEW”) svojimi proporciami zohľadňovať svažitosť terénu, bude pri izometrickom náhľade pôsobiť relatívne prirodzene.

Ten kúzelný a jednoduchý spôsob nie je nič iné, než modifikátor “ALIGN”, pomocou ktorého spádnicu zarovnáme na okraj 1. hrany a jej hrot usmerníme na 2. hranu. Trojuholník sa výškovo “zošikmí” a verne kopíruje spád terénneho svahu. Celý postup:

1. vytvor blok v tvare spádnice (BLOCK atd.)
2. vlož ho do výkresu
3. zarovnaj ho na hrany (v klasickom AutoCADe MODIFY > 3D OPERATIONS > ALIGN alebo priamo ALIGN na command line)

Nasledujú ukážky dvoch objektov s rozdielnou hĺbkou, pri ktorých boli bloky zarovnávané uvedeným spůsobom.

1. Výkres, v ktorom pracujete, musí byť uložený, inak uvidíte tento message box.
2. Dotyčný Xref sa musí nachádzať na rovnakom logickom disku (a to nie na sieťovom), ako aktuálny výkres, inak tento message box.

1. Úvod

Motívy, ktoré ma viedli k recenzovaniu práve tohto dokumentu (v ďalšom texte len “Standardi…”), sú nasledovné:
a) problematika dokumentačných štandardov sa týka mojej práce
b) česká a aj slovenská archeológia zatiaľ postráda oficiálne odobrený dokument porovnateľného rozsahu a kvality
c) mal som možnosť sledovať “in medias res” realizáciu týchto štandardov v praxi počas projektu archeológie diaľnic v Slovinsku
d) autorský kolektív, podľa môjho názoru, tvorí najšpičkovejší think-tank na danú problematiku v Slovinsku. Paritne ho tvoria zástupcovia akademických inštitúcií i privátneho archeologického sektoru.

“Standardi…” boli vytvorené ako štúdia na objednávku Ministerstva kultúry RS, ktorá slúžila ako základ pre formuláciu vyhlášky v rámci pamiatkového zákona (v slovinskej terminológii “podzakonski akt”). Sú k dispozícii v public domain a ich kompletné znenie je k dispozícii na stránkach ministerstva kultúry.

2. Rozdelenie práce

Formálne je dokument rozdelený na 4 základné časti – 1) charakteristika podstaty a zmyslu terénnej dokumentácie (spolu so slovníkom kľúčových pojmov); 2) komparatívna analýza štandardov v troch národných archeológiách (britská, holandská a talianska); 3) prehľad tradície dokumentácie a jej východísk v slovinských archeologických luhoch a hájoch a 4) návrh komplexného dokumentačného štandardu archeologického výskumu. Záverečné prílohy obsahujú Terminologický slovník, Modelové dokumenty a schematizovaný Model dokumentačného postupu. Práca nepojednáva o finančných, bezpečnostných a pracovne-právnych aspektoch terénneho výskumu.
Podotýkam, že navrhovaný koncept sa týka minimálnych požiadavkov na odbornú činnosť a jej dokumentáciu v štandardizovanom tvare.

3. Epistemologické východiská, vzory a tradícia

3.1. Východiská

V úvode práce sa autori snažia definovať obsah termínu predmet výzkumu a jeho dokumentovanie. Vyjmä všeobecných formulácií je pozoruhodné konštatovanie nezlučiteľných charakterov výskumnej dokumentácie, kt.podľa obľúbených predstáv:
– má vytvoriť univerzálnu bázu empirických údajov, ku ktorým môžu pristupovať rôzne obory s rôznymi analytickými prístupmi (”hľadanie svätého grálu absolútnej dokumentácie”)
– musí byť problémovo orientovaná, keďže žiadny výskum nie je všeobecný
Čitateľ nemusí byť “kapitan Nataša Puškina, IQ 198″, aby pochopil, kam smeruje tento zdanlivý kontrapunkt. Výskum musí byť problémovo orientovaný, ale určité minimálne penzum všeobecných informácií musí obsahovať. A o toto penzum (minimálny štandard) sa v celej štúdii jedná.

Základné východiská práce sú v nasledovnom texte formulované vôbec moderne:

a) nie je možné štandard nadefinovať veľmi podrobne a stroho, vzhľadom na špecifiká rôznych výskumov
b) V projekte výskumu by mali figurovať okrem dát i metadata (informácie o dátach):
- spôsob a okolnosti výskumu
- motívy a ciele výskumu
- organizácia výskumu
- úvodný stav terénu a pod.
c) ideálnym spôsobom granulácie postupu výskumu je jasné stanovenie obsahu predterénnej, terénnej a poterénnej činnosti.
d) intelektuálne rozbúšenie srdca u mňa vzbudila hlavne explicitná formulácia primárnych a sekundárnych dát výskumu. Zatiaľčo druhá skupina zodpovedá konkrétnemu výskumnému zámeru (a intelektuálnemu nastaveniu šéfa projektu), primárne data by mali umožňovať návrat a definíciu nového/iného zámeru. V podstate ide o odpoveď na vyššie zmienený kontrapunkt.

3.2. Analógie

Inšpiráciou pre tvorbu “Standardov…” boli dokumenty smerodatné v krajinách s rozvinutým mechanizmom štandardizácie postupov pri archeologickom výskume – britská (asi najdlhšia tradícia a “posadnutosť” príručkami), holandská (v súdobej Európe pravdepodobne najprepracovanejší organizačný model) a talianska (najkomplexnejší klasifikačný a evidenčný pamiatkový systém).

Z britského modelu je zaujímavá dvojkoľajnosť vývoja štandardizácie – verejný sektor (hlavne English Heritage -“Managing Archaeological Projects”) a iniciatíva privátnych terénnych pracovníkov (Institute of Field Archaeology – “Introduction to Standards and Guidance“). Mierne ironická je skutočnosť, že synonymom britskej štandardizácie je “Archaeological Site Manual” vydaný londýnskym MOLAS, hoci tento nikdy nebol kodifikovaný ako záväzný štandard.

Organizačne asi najdokonalejšiou normou je holandský Dutch Archaeology Quality Standard (od Erfoegdinspectie; mnóóó, má aj najviac stránok, až 232). Zaujímavou skutočnosťou, ktorý zdôraznili slovinskí autori, je definícia kurátora (resp. garanta) odborných štandardov, ktrorým nesmie byť vládna organizácia, ale združenie archeológov, ktoré má poradný štatút vo vzťahu k verejným inštitúciám. Podobne zaujme i nariadenie, že každý výskum musí byť problémovo orientovaný a jeho zámer explicitne naformulovaný.

Taliansky model z dielne Instituto Centrale per il Catalogo e la Documentazione bol slovinskými autormi hodnotený ako menej použiteľný. Jeho jadrom je zložitý evidenčný a klasifikačný systém pamiatok (hnuteľných i nehnuteľných), v ktorom sa stráca homogenita a kompaktnosť previazaných informácií z jedného projektu (výskumu).

3.3. Tradícia

“Standardi…” symbolizujú určitý zlom v tradícíi slovinskej archeologickej metodiky, ktorá sa od medzivojnových rokov (Balduin Saria, systém Archäologische Landesaufnahme) orientovala na archeologickú topografiu (krúžky na mape) a v rámci samotnej exkavácie na výskumný denník, ktorý denníkovou metódou (ako inak, keď je to denník) dokumentuje entity a vzťahy evidované na teréne.
Zmeny v myslení, ktoré postupne nastali v 80. – tych rokoch, na dynamike získali v rokoch 90. – tych a vyvrcholili hlavne na projekte diaľničných výskumov.
Vo všeobecnosti sa jedná o koncept systematického povrchového prieskumu, ako výsledok odklonu od site-oriented approach k landscape-oriented approach, v rámci terénnej exkavácie je ústredným pojmom kontext stratigrafie (”stratigrafska enota”) a jej vzťahy. Práve prístup ku krajine ako “kobercu aktivít” viedol na diaľničných projektoch k systematickej aplikácii povrchových prieskumov, aerofotografii, geofyzike, vzorkovaniu, stavebnej prospekcii (synonymum SHP); kontextový výzkum sám o sebe vedie k aplikácii evidencie atomizovaných formalizovaných deskriptorov a vzťahov medzi nimi (rozumej – eviedenčné listy a ich vzájomné odkazy).

———————————————

4. Lights, camera, revolution…

Takže základný filozofický bekgraund máme nadefinovaný, od chytrých susedov sme odkukali ich grify a vzdali sme hold práchnivejúcim kostiam predkov. Neostáva než nadýchnuť sa a skočiť po hlave do slovinských štandardov.

4. Časť “Standardov…” definuje minimálne požiadavky exkavačných a postexkavačných postupov/činností a minimálne odpovedajúce formy dokumentácie. Majú formu všeobecných doporučení, ktorých konkrétne špecifikácie (napr. priamo terénny dokumentačný manuál) je ponechaný na konkrétnom projekte a na prevádzkovateľovi výskumu

4.1. Štandardy postupov/činností

sú popísané, je definovaná ich pracovná náplň a explicitne definované zoznamy súvisiacej záväznej dokumentácie (prehľadná tabuľka na s. 62).
Konkrétne sa jedná o
- kabinetnú analýzu,
- archeologickú topografiu,
- leteckú prospekciu,
- systematický povrchový zber
- stavebný prieskum,
- geofyzikálnu a geochemickú prospekciu,
- vrty,
- archeologický dozor,
- testovacie výkopy,
- archeologický výzkum a
- primárne zhodnotenie dokumentácie a nálezov
t.j. prakticky všetky činnosti súvisiace s prípravnou a vlastnou fázou terénnej činnosti.
Nemá význam komentovať jednotlivé uvedené postupy, ktoré vychádzajú z dobrej praxe v oboru a zaužívaných postupov slovinskej archeológie, 90% z nich má všeobecnú platnosť a sú reflektované i v českej a slovenskej archeologickej škole; pozastavím sa len pri jednej záležitosti, ktorá ma zaujala.
Z technického hľadiska môže byť samotný archeologický výskum realizovaný formou rezov a systémom výskumu po samostatných stratigrafických kontextoch (single context recording), pričom doporučený je druhý spôsob, zodpovedajúci Harrisom definovaným štyrom zákonom stratigrafie; výskum pomocou rezov je vhodný nanajvýš ako doplnková technika…. A teraz tá jednoznačná formulácia, ktorá sa mi páči:

“Razumevanje arheološke stratigrafije predstavlja osnovo za interpretacijo vseh rezultatov izkopavanj…vsaka analiza najdb mora najprej izhajati iz analize stratigrafije…”
(Rozpoznanie archeologickej stratigrafie predstavuje základ pre interpretáciu všetkých výsledkov výskumu… akákoľvek analýza musí vychádzať z analýzy stratigrafie…)

4.2. Štandardy dokumentácie

sa jednak týkajú

- zoznamu záväzných dokumentov závislých od druhu konkrétnej činnosti (= zoznamy lejster uvedené pri každom postupe)

- a jednak v duchu myšlienky charakteru dat získaných výskumom sú delené na data primárne (pred valorizáciou, “surové data”) a sekundárne (po valorizácii, filtrovaní a interpretácii projektu). Presne a v dostatočnej miere musia byť definované metódy a spôsob konverzie dát (!!!) a primárne data musia byť organizované tým spôsobom, aby k nim bol možný návrat a nová (iná) konverzia podľa kritérií iného výskumného zámeru. S touto otázkou súvisí aj rad pravidiel, ktorým podlieha vytvorenie archívu projektových dát. Ten musí obsahovať metadata, primárne i sekundárne data, jeho konkrétny obsah je pochopiteňe závislý na podmienkach, na ktorých sa dohodnú objednávateľ a vykonávateľ projektu.

“Standardi…” snované na pomerne abstraktnej úrovni sú v závere doplnené o prílohy, ktoré naznačujú, akým smerom by sa mala forma dokumentácie uberať – v Prílohe 1 (s. 98 je prezentovaný modelový príklad výskumných dokumentov (konkrétne Terénny zápisník, Pracovný denník, štruktúra Archívu primárnych dat a Archívu sekundárnych dat), v Prílohe 2 (s. 108) je krásne štrukturovaný model dokumentácie konkrétneho archeologického výzkumu (výskum FF UL, 2003, 2004) – od predexkavačnej fázy a definície stratégie výzkumu až po metodické a technické detaily (ukážky kontexťákov, evidenčných listov, meračského workflow atď.). Štúdiu uzatvára Príloha 3 – oborový terminologický slovník.

Záver

“Standardi…” neprinášajú nič prevratne nové a nič, čo by nebolo možné označiť za “dobrú zaužívanú prax”. To ostatne ani nie je ich cieľom. Ich význam spočíva v tom, že normatívnou formou jasne definujú výskumné a dokumentačné postupy, ktoré delia podštandardnú a štandardnú dokumentáciu a vnášajú do práce systematičnosť. Veľa uvedených vecí v “Standardoch…” vyzerá na prvý pohľad triviálne (”dyť to je jasný, že si mám vočíslovat plochy výzkumu…”), ale práve jeho komplexnosť je ich najväčším pozitívom. V budúcnosti sa to zrejme odrazí v tom, že slovinské inštitúcie budú disponovať homogénne archivovanou dokumentáciou, ktorá bude disponovať spoločným jazykom metadat.
Jediné, čo som v zozname terénnych činností postrádal, bola nejaká definícia povinných scénárov postupov, závisiacich na charaktere projektu (niečo na spôsob “ak je to predstihový diaľničný výskum, musíš mať v rámci predexkavačnej fázy min. dvé nezávislé prospekčné analýzy”).
Naopak za velice vydarenú invenčnú myšlienku považujem stanovenie jasnej deliacej roviny medzi primárnou a sekundárnou dokumentáciou projektu.

Abstract

This item (a kind of recension/review) deals with a document named “Minimal standards of research documentation: status analysis and standards proposals” which has arisen a year ago in Slovenia and tends to be an obligatory standard for terrain procedures and research/excavation documents as well in Slovenia.
Authors (Novaković – Grosman – Masaryk – Novšak) have been evaluated their epistemological basis, archaeological standards in three European countries (Britain, Netherlands and Italy), former methodological tradition in Slovenia and finally have created the basic frame for minimal standards that are mandatory for preexcavation, excavation and postexcavation phase of of terrain process.